Stavebníctvo v súčasnosti prechádza revolúciou
Tá so sebou prináša nové technológie a s tým súvisí i čoraz väčší dopyt po absolventoch z odborov technického zamerania. V oblasti vodného hospodárstva ho pociťujeme už niekoľko rokov, pričom tento odbor má jednu z najdlhších tradícií v technických odboroch na Slovensku, hovorí profesorka Silvia Kohnová z Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU.
V roku 2019 prof. Silvia Kohnová ako vedúca katedry prevzala z rúk generálneho riaditeľa SHMÚ RNDr. M.Benku, PhD. najvyššie ocenenie SHMÚ, Zlatú medailu za zásluhy o rozvoj hydrológie a meteorológie, ktoré pri príležitosti 65. výročia vzniku SHMÚ udelil Katedre vodného hospodárstva krajiny STU. Zdroj foto: SHMÚ.
Pani profesorka, poďme najprv k vášmu odboru. Ako ste sa dostali k vodnému hospodárstvu?
Pochádzam z priaznivého prostredia (smiech). Viacerí moji príbuzní boli absolventmi Stavebnej fakulty, a zrejme ma z veľkej časti práve toto formovalo k rozhodnutiu pokračovať v našej rodinnej tradícii.
Zaoberáte sa problematikou štatistických metód určovania návrhových hydrologických veličín, regionalizáciou a regionálnou typizáciou v hydrológii, modelovaním extrémneho odtoku z povodia a problematikou protipovodňovej ochrany. Ako môže týmto pomerne zložitým pojmom porozumieť bežný človek?
Problematika, ktorou sa nosne zaoberám, patrí do oblasti inžinierskej hydrológie, kde je cieľom pripraviť pre výstavbu najmä vodohospodárskych, ale aj iných inžinierskych stavieb takzvané návrhové, dimenzačné údaje. Tieto môžu byť hydrologické (ako sú napríklad návrhové prietoky), respektíve meteorologické (napríklad návrhové zrážky). Aby sme návrhové údaje mohli z pozorovaní a meraní odhadnúť, využívame k tomu rôzne metódy a postupy.
Ktoré napríklad?
Matematicko-štatistické postupy, zrážko-odtokové modelovanie, empirické postupy, analógie a podobne. Táto problematika v posledných desaťročiach prešla vo svete výrazným vývojom aj vďaka výpočtovej technike, aplikácii nových matematicko-štatistických postupov, využitiu deterministických a stochastických modelov a v nemalej miere aj vďaka novým metódam pozorovaní hydrologických a meteorologických prvkov.
Jalovecký potok, vodomerná stanica
Okrem iného ste boli aj riešiteľkou výskumných domácich projektov v rámci domácich grantových agentúr...
...áno, tu by som ocenila aj podporu vedy v rámci projektov APVV a VEGA. V súčasnosti som zodpovednou riešiteľkou projektu APVV-19-0340 Konektivita a dynamika tvorby povodňového odtoku vo vrcholových povodiach (doba trvania projektu je v rozpätí rokov 2019 -2023) a projektu VEGA 1/0632/19. Zmeny hydrologického režimu na Slovensku podľa regionálnych scenárov zmeny klímy a multi-modelového hodnotenia (tu je doba trvania projektu v rozpätí rokov 2019 – 2022).
Takisto ste riešili aj viaceré zahraničné projekty Európskej únie. Ktoré by ste vyzdvihli?
Snahou každého výskumného tímu je, samozrejme, byť aj riešiteľom medzinárodných projektov; získať zahraničný nie je vôbec jednoduché. Mala som šťastie, že som bola súčasťou kolektívu profesora Jána Szolgaya na Katedre vodného hospodárstva krajiny SvF STU, kde sa pod jeho vedením podarilo byť partnermi vo viacerých európskych projektoch. Ak sa pýtate, čo by som tu vyzdvihla, za veľmi inšpirujúce považujem formy projektov COST, ktoré otvárajú možnosti pre následné uchádzanie sa v zahraničných projektoch typoch EÚ HORIZON. Osobne som bola delegátkou za SR v Management Commitee štyroch takýchto projektov.
