Prejsť na obsah

Nie je dnes jadrofóbia luxus?

Strach a médiá vytvorili predstavu, aká strašná bola Fukušima z hľadiska obetí na životoch, ale len málokto povie, že to bolo kvôli prírodnej katastrofe. Pripísali to jadrovej energetike, čo je úplne absurdné, hovorí profesor z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI a predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti Vladimír Slugeň.

 

slugen rozhovor

Pán profesor, ako ste sa dostali k svojmu povolaniu?

Vyštudoval som jadrovú energetiku na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, v tom čase šlo o veľmi populárny a moderný odbor. Po ukončení štúdia som tam zostal ako asistent a po rokoch som sa stal profesorom.

Máte za sebou z tohto obdobia aj niekoľko zahraničných stáží. Ako ste vnímali rozdiel medzi fungovaním u nás a v iných krajinách?

Na prvý zahraničný pobyt som šiel asi po šiestich rokoch na fakulte v roku 1992, keď sa otvorili hranice. Konkrétne šlo o nemecký výrobný podnik – koncern Siemens KWU. Musím povedať, že to tam fungovalo naozaj veľmi efektívne, každý zamestnanec si bol vedomý svojich hodinových nákladov, na ulievanie by tam nik nebol ani pomyslel. Videl som tam zmysluplnú a dôslednú prácu, nebol čas robiť jednu vec dvakrát. Neskôr som šiel na rok a pol do Belgicka, potom znova do Nemecka, do Holandska, Rakúska... celkovo som bol na zahraničných stážach či výskumných pobytoch asi šesť rokov.

Skúšali ste potom spomínanú dôslednosť a efektivitu aplikovať aj doma?

Áno. A narobil som si mnoho nepriateľov (smiech). Okrem zahraničia som bol aj na stáži v Jaslovských Bohuniciach, ktorá trvala tri roky (1987-1989); vtedy sa podarilo presadiť, aby odborní asistenti mohli takto ísť do praxe a sa naučiť sa v nej, čo budú neskôr sami učiť. Prešiel som tam postupne všetky oddelenia v Bohuniciach a dalo mi to nesmierne veľa.

Poďme teraz k vašim funkciám v organizáciách pôsobiacich v oblasti jadrového dozoru.

Som predsedom Slovenskej nukleárnej spoločnosti, takisto som v Rade jadrovej bezpečnosti pri Úrade jadrového dozoru SR, bol som členom Výboru jadrovej bezpečnosti SE-EMO... je toho viac. Do týchto funkcií sa nedá len tak prihlásiť, vždy vás osloví niekto kompetentný na základe vašich vedomostí a skúseností. A ľudí s potrebným profilom, poviem narovinu, nie je veľa.

Čo také členstvo zahŕňa? Porady, posudky...?

Je to veľmi pestrá činnosť, závisí od toho, v akom časovom období ju vykonávate, či je prítomný nejaký problém, nakoľko je vážny... nedá sa to paušalizovať. Napríklad v čase, keď bola havária vo Fukušime, bol som nielen prezidentom našej, ale aj Európskej nukleárnej spoločnosti. Vtedy sme mali nekonečne veľa žiadostí o rozhovory, stanoviská, vysvetlenia, čo sa stalo, a to nielen pre naše médiá, ale aj pre BBC, nemecké televízne kanály, printové portály. Museli ste intenzívne študovať, stále hľadať nové informácie. V takejto situácii totiž nemôžete príliš často hovoriť, že neviem, alebo skúsme inú otázku.

slugen rozhovor

Boli vtedy, predpokladám, aj prehnané scenáre?

Pravdaže boli, dokonca až katastrofické a klamlivé. Bolo treba vedieť analyzovať dáta, venovať tomu čas a byť nekonečne trpezlivý.

Čomu sa venujete radšej? Tomuto, alebo učeniu?

Obom, mne najviac vyhovuje pestrosť. Keby som robil dlhodobo iba jedno, prejedlo by sa mi to. Presne to na svojej práci oceňujem, že môžem robiť vedecky, organizačne aj pedagogicky. Som extrovert, potrebujem ventil (úsmev). Ale presne táto kombinácia mi dáva zmysel i motiváciu.

Na čom zaujímavom aktuálne pracujete?

Momentálne pripravujeme exkurziu pre študentov do bývalej uránovej bane (600 metrov pod zem). Nie je to triviálne vybaviť, ale dá sa to. Musíte zladiť rozvrhy nielen študentov, ale aj expertov, ktorých tam chcem pozvať. Má to úplne iný rozmer, ak s vami v autobuse pôjde niekto, kto v problematike aktívne robí.

Už ste v nejakých boli?

Bol, ale väčšinou ako návštevník, nie ako odborník, ktorý s tým denne pracuje. Ak chcete, aby mala exkurzia hlbší zmysel, treba ju pripraviť nielen časovo, teda organizáciou bezpečnostných ponaučení, obedov a podobne, ale dať tomu aj rozmer účasti odborníkov, ktorí pre to horia a ktorí vám vedia povedať a vysvetliť oveľa viac, ako bežný sprievodca. Taktiež sme boli týždeň v Černobyli a viem, že si tam naši šiesti študenti spravili diplomové práce. Bolo to však ešte v roku 2011.

Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.