Najväčší model vodného diela
Vodné dielo v Kolárove je posledným, ktoré chýba na dolnom toku Váhu, aby bol splavný. Model má viac ako 600 m2 a je najväčším v doterajšej 78-ročnej histórii Stavebnej fakulty.
Inžinieri a výskumníci z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave už na podobným modeloch overovali optimálne riešenie, bezpečnosť a spoľahlivosť mnohých vodných stavieb - napr. plavebných komôr Vodného diela (VD) Gabčíkovo, Vodnej elektrárne (VE) v Dobrohošti, protipovodňového poldra v Oreskom. Tento raz ide o najväčší model v histórii STU. Svojou rozlohou prevyšuje kapacitu hydrotechnického laboratória Stavebnej fakulty, postavený je preto v priestoroch Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Pomer rozmerov modelu a skutočnosti (mierka) je 1:50. Zastavaná plocha modelu je vyše 600 m2, dĺžka je 48,3 metra, šírka 13,65 metra.
VD Kráľová a VD Selice sú súčasti kaskády vodných diel na dolnom Váhu medzi Komárnom a Sereďou. Vzdutie vody spôsobené týmito VD a fakt, že ich súčasťou sú plavebné komory, vytvára dostatočné parametre vodnej cesty. Chýba ešte VD Kolárovo, aby bol Váh splavný od Komárna po Sereď. VD by malo stáť pri Kolárove nad vyústením Malého Dunaja do Váhu asi 27 km proti prúdu Váhu nad Komárnom. Súčasťou vodného diela by mala byť plavebná komora, hať, biokoridor a malá vodná elektráreň, ale hlavný účel je plavba a rozvoj regiónu.
„Splavnenie Váhu je desiatky rokov trvajúci projekt, ktorý bol prerušený skutočnosťou, že na Dunaji nebolo realizované VD Nagymaros, ktoré malo vzduť hladiny aj na dolnom Váhu po VD Selice. Vážska vodná cesta je regionálny environmentálny rozvojový projekt, ktorý okrem dopravy s najnižším zaťažením životného prostredia umožní rozvoj celého regiónu vytvorením podmienok pre rozvoj vodnej turistiky, rekreácie a súvisiacich služieb. Na Váhu budú môcť plávať lode vezúce náklad z automobilky pri Trnave, Dusla v Šali či Samsungu v Galante. Vzdutie spôsobené vodným dielom zaistí trvalé zavodnenie úseku nad Kolárovom, čím sa výrazne zlepšia podmienky pre život v rieke," povedal doc. Ing. Ľudovít Možiešik, PhD., zo Stavebnej fakulty STU.
„Výskumní pracovníci a inžinieri Výskumného ústavu vodného hospodárstva vo svojej 65-ročnej histórií sa okrem prác na modeli VD Kolárovo, podieľali aj na návrhu a výstavbe významných vodohospodárskych stavieb, ako sú jednotlivé stupne Vážskej kaskády, VD Gabčíkovo, vrátane návrhu prehradenia toku Dunaja, ako aj ďalších vodohospodárskych objektov v oblasti protipovodňovej ochrany, plavby a využitia vodnej energie. Vzhľadom na jedinečnosť hydrotechnických laboratórií Výskumného ústavu vodného hospodárstva, bola v ich priestoroch testovaná na fyzikálnych modeloch väčšina významných vodohospodárskych stavieb na Slovensku," hovorí generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva," hovorí generálna riaditeľka VÚVH Ing. Ľubica Kopčová, PhD..
Pri výskume optimálnej podoby vodných diel využívaných na plavebné účely, vedci hľadajú riešenie, pri ktorom je plavba v oblasti VD bezpečná a dostatočne rýchla. V priestore plavebných stupňov ako je VD Kolárovo je zložité priestorové prúdenie vody ovplyvňujúce trasu pohybu plavidiel. Parametre a tvar objektov (plavebná komora, hať, biokoridor, malá vodná elektráreň) je preto potrebné navrhnúť tak, aby toto prúdenie plavidlá neohrozovalo či neobmedzovalo rýchlosť plavby. Súčasne sa sledujú environmentálne parametre a spolupôsobenie jednotlivých objektov. Hydrotechnici pri stavbe modelu VD Kollárovo postupovali moderným, dnes vo svete najčastejšie používaným spôsobom. Najskôr postavili model VD Kolárovo (murovaný model s betónovým korytom) v laboratóriu. Zmerali parametre prúdenia pri rôznych prevádzkových stavoch a prietokoch a nastavili podľa nich parametre matematických počítačových modelov. Pri matematických modeloch potom v počítači overovali viacero variantov stavby. Ten najlepší opäť overili v laboratóriu na fyzikálnom modeli. Kombináciou laboratórneho a matematického modelovania sa šetrí čas a financie spojené s náročnou prestavbou modelu.
„Aj dnes funguje na dolnom Váhu malá športová plavba, avšak len v obmedzenej miere, pretože neexistuje infraštruktúra pre rekreačnú plavbu. Chýbajú objekty pre spúšťanie plavidiel, pre bezpečné nastupovanie osôb či rekreačné prístavy. Pri výstavbe VD sa plánuje realizovať aj takéto objekty, takže projekt pomôže rozvoju regiónu pritiahnuť stále väčšiu komunitu vodných športovcov aj zo zahraničia. " hovorí prof. Ing. Peter Dušička, PhD., zo Stavebnej fakulty STU. Profesor Dušička súčasne poukázal na skutočnosť, že príprava modelov a merania boli výbornou príležitosťou pre študentov študijného programu Vodné stavby a vodné hospodárstvo byť v priamom kontakte s modernými metódami hydrotechnického výskumu a vodohospodárskou praxou.
