Dizajn prepája disciplíny

Mladých ľudí zaujíma nielen práca s inovatívnymi materiálmi, ale aj hľadanie ekologickejších alternatív, hovorí docentka Michala Lipková, vedúca Ústavu dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu STU.

S dôrazom na personalizáciu

Ústav dizajnu Fakulty architektúry STU sa zameriava na posilnenie dizajnérskeho myslenia a profesionálneho tvorivého prístupu; pointou je, že ten následne vedie k inovatívnym riešeniam v širokom spektre dizajnérskych disciplín. „Štúdium u nás je primárne zamerané na tri oblasti: produktový, interiérový a digitálny dizajn. Ako unikátne na Slovensku by som označila to, že naša škola je otvorená aj absolventom nevýtvarných stredných škôl,“ hovorí jeho vedúca, docentka Michala Lipková, s tým, že báť sa tým pádom nemusia ani gymnazisti, ani študenti odborných škôl. „Snažíme sa, aby naše štúdium bolo multidisciplinárne, aby sme zvýšili šance na uplatnenie sa našich absolventov v praxi. Veľký dôraz kladieme na personalizáciu študijnej cesty každého uchádzača, môžu si do veľkej miery možnosť vybrať, čo ich naozaj baví, a venovať sa tomu.“

Rozhoduje kreativita

Následne ma teda zaujíma, či a nakoľko musia všetci rovnakou mierou vedieť kresliť; napadá mi to ako prvé pri spomienke na moje vlastné gymnaziálne časy a spolužiakov, ktorí uvažovali o architektúre. „Kresbu u študentstva rozvíjame najmä počas prvého ročníka a základy treba mať, nezaujíma nás však ako výtvarný prostriedok, ale ako nástroj myslenia a komunikácie,“ hovorí docentka. „Na našej fakulte je pre nás dôležitý samotný spôsob myslenia, kreativita, schopnosť prinášať kreatívne riešenia. Sme presvedčení, že sa to dá naučiť. Kreslenia sa u nás - aj napriek tomu, že isté predpoklady sú dôležité - báť netreba, dôležitá je priestorová predstavivosť, vzťah k vizualizácii. Veľa ľudí má predstavu, že musia vedieť fotorealisticky znázorniť veci, avšak nemyslím si, že je to dnes dôležité,“ vysvetľuje ďalej s tým, že naozaj podstatné je nebáť sa kreatívneho vyjadrovania. „Dnes máme množstvo technológií, ktoré sú v oblasti zobrazovania výrazne nápomocné po technickej stránke - myslieť za dizajnérov ale nikto nebude.“

V minulosti bolo dôležité vedieť všetko potrebné presne nakresliť, isté výdobytky ešte k dispozícii neboli; dnes má podľa docentky Lipkovej kresba primárne komunikačnú funkciu v dizajnérskom procese, nie pri samotnej prezentácii. Chcem sa teda dozvedieť, či by už dnes bolo možné prijatie - dajme tomu - niekoho, kto by pred desiatimi rokmi možno skúšky nezvládol. „V tom čase boli prítomné aj iné faktory, ročníky mali inú početnosť, pravdou je aj fakt, že v minulosti bolo štúdium dizajnu do veľkej miery technické. To síce stále je, avšak s oveľa väčším dôrazom na spomínanú kreativitu, pozornosť sa obracia na možnosť a schopnosť niečo zaujímavé vymyslieť. Nie je to len o rysovaní, respektíve remesle. Tvorcovia sú odľahčení od repetitívnych úloh,“ vysvetľuje docentka.

Záujemcov formuje aj návšteva podujatí

Spomínam si na svoj vlastný obdiv na niekoľkých podujatiach zvaných Noc architektúry a dizajnu, kde som ako človek z celkom inej oblasti „nechápala“ dar takto tvoriť; zaujíma ma teda, čím sa dá dospieť na takú úroveň v danom povolaní. „Určite sú cestou posúvania sa aj návštevy podujatí, sledovanie diania a noviniek, záujem o súčasnú architektúru a dizajn, a tým pádom aj o to, ako dnes súčasní architekti a dizajnéri tvoria. Máme úžasné možnosti dohľadať si veci online a nájsť veľa užitočných príkladov dobrej praxe, dá sa veľmi prakticky zorientovať. A čo rozhodne záujemcom odporúčam, je prísť sa pozrieť na Deň otvorených dverí,“ hovorí docentka s tým, že ako všetky odbory, aj dizajn sa rýchlo posúva. „Nástroje, s ktorými pracujeme, sa rýchlo menia a demokratizujú, sú oveľa prístupnejšie z hľadiska ich ovládania a ceny, oveľa viac začína záležať na komunikačných a prezentačných zručnostiach. Aj výroba modelov je dnes oveľa jednoduchšia, ako v minulosti.“

V tomto okamihu mi prichádza na um jeden z mojich starších rozhovorov s renomovaným architektom, ktorý mi svojho času povedal, že architektúra je v podstate boj s gravitáciou. „Zrejme smeroval k stavaniu do výšky, možno ku konzumnému stavaniu v duchu vyrábať stále viac, možno aj k metafore súčasnej spoločnosti. Dizajn ako profesia bol dlho v pozícii, že má konzumnú spoločnosť podporovať. V súčasnosti sa však karta obracia v zmysle, že by sa v návrhoch mali udržateľnosť a ekológia stavať do popredia. Na Ústave dizajnu sa snažíme tento prístup aktívne rozvíjať.“

Biokoža z kokosovej vody

Prechádzame teda rovno k ekologickému dizajnu; podľa docentky sú v tejto súvislosti veľmi zaujímavou oblasťou nové materiály, ktoré dizajnéri vo svojich návrhoch používajú. „Toto sa snažíme rozvíjať okrem iného aj vo forme spoluprác s firmami, ktoré aj vzhľadom napríklad na legislatívu potrebujú skúmať a používať alternatívne, biodegradovateľné materiály, prípadne ich recykláciu a znovupoužitie,“ hovorí. „Spolupracujeme napríklad so startupom Malai slovenskej dizajnérky Zuzany Gombošovej, ktorá vyvinula inovatívnu biokožu na báze bakteriálnej celulózy. Vďaka spolupráci majú študenti reálnu možnosť s daným materiálom pracovať. Je to veľká téma,“ vysvetľuje docentka Lipková. „Mladých ľudí práca s inovatívnymi materiálmi baví, chcú s nimi pracovať. Celkovo ekologický problém ako taký vnímajú veľmi intenzívne a hľadanie alternatív je pre nich podľa môjho názoru atraktívne.“

V tejto súvislosti ešte spomína, že podľa nej je častokrát badateľná všeobecná, respektíve mediálna snaha presúvať zodpovednosť vo vyššie uvedenom duchu na užívateľa, respektíve jednotlivca, čo však do budúcnosti určite nebude stačiť; pravidlá musia byť postupne pretavené aj do politík, vzdelávania a podobne. „Študenti si sú určite týchto vecí vedomí, otázkou je, či ich vo všeobecnosti dostatočne pripravujeme, aby vedeli vo svojej tvorbe reagovať. Štúdium je kľúčové, v ňom musia takéto snahy rezonovať, aby sa niečo zmenilo.“

Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.

Text: Katarína Macková