Šetrenie energiou nie je veda, stačí zmeniť myslenie
Nejde o zložité veci, stačí logicky uvažovať, napríklad aj pri spotrebe vody. Taký Angličan by ju nikdy nenechal tiecť počas toho, ako si umýva zuby. Jednoducho neplytvať, hovorí predseda Akademického senátu STU a profesor z Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU František Janíček.
Pán profesor, začnime vašou novou funkciou predsedu Akademického senátu STU. S akými ambíciami preberáte jeho vedenie?
Keď som vstúpil do volieb, nebol som ešte rozhodnutý; kandidoval som preto, lebo ma kolegovia z akademickej obce požiadali, aby som to skúsil. V duchu, že máš skúsenosti, bol si vo funkcii tajomníka, dekana, prorektora, si členom viacerých komisií... možno by si pomohol. Výhru som nepredpokladal, nakoľko som si nerobil kortešačku (úsmev). Ale k vašej otázke: keď som sa už ním stal, mojou ambíciou je, aby sa STU stala organizáciou - aj na úrovni akademického senátu - ktorá by zodpovedne riešila problémy zamestnancov, študentov, celej akademickej obce ako takej, ale takisto aj ľudí u nás, ktorí nie sú jej členmi. Rád by som vytvoril priateľské prostredie na riešenie problémov, kde sa dokážeme nerozhádať a fungovať v dobrých vzťahoch. Chcem, aby naša univerzita bola vlajkovou loďou Slovenska v oblasti technických vied.
Ak sa pozrieme na vašu pozíciu z hľadiska súčasných požiadaviek, čo si tu vyžaduje - ak to takto poviem - moderná doba? V porovnaní s minulosťou?
Určite má nové požiadavky, najmä v zmysle skĺbenia vecí. Máme starších ľudí s ich názormi, ale aj mladších s úplne iným pohľadom. Keď som pred niekoľkými desiatkami rokov nastúpil ako dekan, tiež som mal iné názory, ako mnohí moji kolegovia. Okrem toho, veľa sa zmenilo aj z pohľadu technológií, čo výrazne ovplyvňuje myslenie ľudí. V tejto súvislosti - trocha odbočím - sa vynára otázka, či pomáhajú rozvoju, lebo v protiklade s obrovským množstvom informácií zisťujem, že ľudia nečítajú základné veci. Situáciu zhoršilo aj obdobie covidu; prestali sme sa stretávať a zdieľať si názory. Sociálna sieť to nenahradí.
Doposiaľ ste pôsobili vo viacerých funkciách; boli ste tajomník, dekan, prorektor... Skúsite ich porovnať?
Tu by som spomenul jedného môjho známeho profesora, ktorý sa veľmi pekne vyjadril v odpovedi na otázku, ktorá jeho práca je najcennejšia: viete, páni, jediná, ktorú som poctivo sám urobil, bola diplomovka. Na ďalších sa už potom vždy podieľali aj iní ľudia, s ktorými som spolupracoval. Chcem tým povedať, že nezáleží natoľko na funkciách, ako na ľuďoch, ktorí sú vždy základom. Tu ešte dodám, že pribudlo obrovské množstvo legislatívy, čo v takýchto pozíciách mimoriadne sťažuje situáciu, s minulosťou sa to takmer nedá porovnať. A každá z funkcií, o ktorých hovoríme, je svojím spôsobom službou, ktorá vám obmedzí čas, ktorý ste predtým mali na pedagogiku, výskum, písanie článkov - je to jednoducho obeta.
A keď skúsime nie odborný, ale ľudský uhol – ktorú z nich ste si najviac užili?
Dekana. Bola vtedy skvelá situácia z hľadiska počtu študentov, zamestnancov, výskumných úloh... nechcem prechvaľovať, ale fakulta bola nositeľom nových myšlienok vo výskumnej aj podnikateľskej činnosti, zaviedli sme novinky typu odmien za najlepšie publikácie, čo je dnes už bežné, ale vtedy sme doslova predstihli čas. Samozrejme, nešlo len o moju zásluhu, ale aj o zásluhu mojich predchodcov, dekanov Smieška a Molnára, ktorí takpovediac nasadili kurz.
Vy sa ako vedec zaoberáte, ak mám správne informácie, problémami elektroenergetiky z pohľadu rozvoja elektrizačnej sústavy Slovenska...
...toto by som upresnil. Zaoberám sa dvoma zásadnými problémami: prvým sú elektrické stanice a prístroje. Stanice majú v sebe sústredené obrovské množstvo elektrickej energie, ktorou sa zásobuje obyvateľstvo a podniky so zreteľom na to, aby kvalita tej energie spĺňala parametre kvality, čiže správnu hodnotu napätia a frekvencie. Druhým problémom, ktorým sa zaoberám, sú elektrické ochrany na úrovni najvyššej prenosovej sústavy, ochrany vedení a zabezpečenie ochrany jednotlivých oblastí, kam potrebujete napätie dostať, aby neboli výpadky a aby sme mali kvalitnú elektrickú energiu.
V jednom z vašich starších rozhovorov ste sa o energetike vyjadrili ako o chrbtici hospodárstva...
...áno, ale podotýkam, že som hovoril o minulosti. Iste, aj teraz má významné postavenie, ale hospodárstvo už nie je rozdelené takým spôsobom, ako keď sa budoval centralizovaný systém. Vtedy sa vytvárali vedenia, potrebovali ste dostať do každej dediny elektrickú energiu a tak ďalej. Dnes je elektrická energia komoditou, ktorá zabezpečuje ďalšie odvetvia.
Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.
Text: Katarína Macková
Foto: Tibor Rózsár
