Skúmanie vesmíru zachraňuje životy
Tým, že môžeme našu planétu sledovať z takého odstupu, dokážeme vnímať, čo sa na nej deje. Vidíme zmeny zalesnenia, vplyv počasia či formovanie hurikánov, hovorí Matej Novák z Ústavu elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, vedúci tímu FEIsat, ktorý postúpil medzi päť najlepších študentských kolektívov v Európe v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Fly Your Satellite Design Booster 2. Cieľom našich študentov je zostaviť satelit na vypustenie do vesmíru.
Pán inžinier, opíšte nám na úvod samotný projekt.
Program slúži k prepojeniu študentov univerzít s ESA, aby sa naučili pripravovať projekty - v tomto prípade satelit, ktorý bude spĺňať vysoké požiadavky tejto agentúry. V podstate ide o to, ako vytvoriť satelit, ako ho testovať a neskôr aj poslať do vesmíru. Ide o kooperáciu medzi Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá zdieľa vzdelávanie cez univerzitu. Princíp je v tom, že neponúkajú finančné zázemie, ale mentoring program a expertov z radov zamestnancov, aby nás viedli procesom prípravy projektu.
Kedy ste sa začali uchádzať o účasť?
Ide o druhý ročník tohto programu, ktorý sa začal pred piatimi rokmi, kedy vybrali šesť tímov z celej Európy. Čo sa týka našej účasti, my sme sa ešte na začiatku minulého roka hlásili do ESA Fly Your Satellite, čo je v princípe nadstavbou daného programu, v ktorom je cieľom už samotný let satelitu a vykonávanie vopred definovaných misii. Tam sme sa však nedokázali úplne zmestiť do harmonogramu, ktorý už mali nastavený, nakoľko sme ešte samotný satelit nemali k dispozícii. Oboznámili nás však s plánom otvoriť čoskoro práve tento program, ktorý bol pre nás takmer ako šitý na mieru. Udržali sme si teda kontakt so slovenskými firmami, ktoré sa venujú vesmírnemu priemyslu, a zintenzívnili sme zapájanie študentov, ktorí mali záujem na takomto projekte participovať.
Čo teda priebežne nasledovalo?
V lete minulého roka sme sa prihlásili a začali sme vypĺňať dokument, ktorý nebol vôbec triviálny - mal asi päťdesiat strán - a obsahoval celý opis modelu, ktorý chceme vytvoriť, so všetkými podrobnosťami, ako chceme, aby vyzeral a podobne. Ten sme museli odoslať do novembra; následne urobili výber z tímov z celej Európy, kde sme sa ocitli medzi pätnástimi najlepšími a treba povedať, že tam boli naozaj veľké univerzitné esá: Berlín, Mníchov, technické univerzity na najvyššej európskej úrovni. Nasledoval týždňový workshop v Holandsku zameraný na prípravu projektu. Tam sme mali každý deň osem hodín prednášok v zmysle ako postaviť satelit, ako ho manažovať, testovať, verifikovať, prototypovať... všetko od začiatku až po vypustenie, ktoré však cieľom tohto konkrétneho programu, ktorý sa končí v apríli budúceho roka, nie je.
A čo ním teda je, len samotné prevedenie?
Áno, hlavným cieľom projektu je v prvom rade edukačná činnosť, v druhom rade mať k dispozícii satelit, ktorý bude pripravený na finálne „poskladanie“, otestovanie a let. Tu dodám, že spomínaný Mníchov, s ktorým sme mali možnosť networkovať, má šesťdesiatročnú tradíciu vo výchove vesmírnych inžinierov, my začíname v princípe teraz. Mimochodom ich univerzita aktuálne pristavuje ďalší blok, lebo záujem o toto smerovanie je natoľko veľký, že nemá kam umiestňovať študentov. Aj u nás zaznamenávame, že záujem rastie. Ale aby som sa vrátil k projektu: o dva týždne po školení sme teda mali hovor s expertmi z ESA, kde sme museli urobiť virtuálnu prezentáciu, a tam sa nám podarilo dostať do finálneho výberu iba piatich univerzít. Sme tam spoločne s Brno University of Technology (Česká republika), Politecnico di Torino (Taliansko), University Of Strathclyde (Veľká Británia) a École Polytechnique Fédérale de Lausanne (Švajčiarsko).
Predpokladám teda, že nasledovalo nejaké rozdelenie úloh...
...áno, sedávali sme presne v tejto miestnosti každý týždeň, zamestnanci, docenti, profesori, ktorí mali záujem participovať. S tým, že ak do toho ideme, definujme si, čo vieme na fakulte urobiť, aká bude užitočnosť misie, aký bude náš takpovediac užitočný náklad. Urobí sa zdroj energie, komunikačný modul, štruktúra satelitu a podobne, ale v prípade nášho tímu - čo nás špecifikuje - bude užitočným nákladom meranie viskozity mazív. Ide o špecifickú vec, takpovediac experiment v experimente, nakoľko už príprava samotných modulov bude vyžadovať veľa času.
V zmysle vplyvu nehostinného vesmírneho prostredia?
Áno, budeme zisťovať, ako na ne bude dopadať. To znamená radiácia, široké rozpätie teploty, prípadne atomárny kyslík, čo je v takých výškach tiež veľmi nebezpečný jav.
Berie sa do úvahy aj nejaká forma protitlaku?
Len do istej miery, nakoľko tam sa už nachádzame v beztiažovom stave. Rozhodne zohráva väčšiu úlohu fakt, či radiácia nepoškodí vlastnosti mazív; satelit obieha okolo Zeme, a teda je vystavený istý čas Slnku a istý čas je v tieni Zeme. Teplota siaha od, dajme tomu, mínus šesťdesiat do stodvadsať stupňov Celzia, ide o veľmi veľa teplotných cyklov a môže sa tu v súvislosti so spomínaným mazivom prejaviť problém.
