Technické univerzity potrebujú rozviazané ruky

Novému rektorovi a vedeniu prajem menej problémov, ako sme mali my. Nevidím to však reálne, keďže ich generujú aj vonkajšie okolnosti, hovorí rektor našej univerzity Oliver Moravčík. Rozhovor s ním sme pripravili pri príležitosti blížiaceho sa záveru jeho funkčného obdobia.

Pán rektor, vašu kariéru, profesionálne zameranie, štúdium a vojenčinu sme podrobne prešli v rozhovore pri vašom nástupe do funkcie; skúsme naň nadviazať v duchu plánov, ktoré ste mali. Uplynuli štyri roky, čo sa podarilo naplniť, čo ste si možno zo začiatku predstavovali inak...?

Začnem tým, že každodenný život je sám osebe determinovaný rôznymi vonkajšími vplyvmi; aj vami spomínaná vízia a volebný program sa vzhľadom na túto pravdu museli počas daného obdobia do určitej miery upravovať. Hlavným cieľom vtedy bolo stabilizovať situáciu na našej univerzite, a následne zabezpečiť napredovanie. Sem by som konkrétne zaradil zintenzívnenie našich zahraničných vzťahov, zapájanie sa do projektovej činnosti, kontrakty s priemyslom a podobne.

Podarilo sa?

Áno, toto sú veci, ktoré sa nám podarilo slušne rozbehnúť a na ktoré sa dá v budúcnosti nadviazať. Ďalej bolo treba urobiť poriadok aj v majetkových záležitostiach, to bolo menej evidentné, nakoľko nejde o úkony, ktoré by sa robili s publicitou. Naši kolegovia aj študenti si však budú môcť pamätať, že sa nám podarilo predať budovu v Gabčíkove, na ktorú sme ročne doplácali obrovské finančné prostriedky, a takisto aj dva objekty patriace Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom v Trnave, ktoré tiež neboli užívané a stáli nás prevádzkové náklady.

Do akých rúk sa dostali?

Veľmi ma teší, že do verejnoprávnych; spomínané trnavské objekty slúžia dvom univerzitám. Takisto sa nám - ak pokračujeme k splneniu ďalších plánov - podarilo zredukovať počet pracovníkov rektorátu, tu som mal od začiatku víziu mať na ňom vysokoprofesionálnych zamestnancov. Keď som preberal mandát, bolo tu množstvo ľudí zamestnaných pre iné ciele, ako pre priamy rozvoj profesionálnych administratívno-technických činností. V tejto súvislosti spomeniem nanocentrum, ktoré sa nám podarilo presunúť pod Materiálovotechnologickú fakultu, kde svojím charakterom práce aj patrí.

Máme aj niečo zásadné, čo sa nepodarilo?

Bohužiaľ áno, kreovanie novej fakulty (snaha o transformáciu Ústavu manažmentu, pozn. red.). Táto úloha zostala záťažou do budúcnosti, pretože spomínaný ústav svojím charakterom a začlenením zostal v pôsobnosti rektorátu, čím sa zvyšuje záťaž naň.

V tejto súvislosti si spomínam, že ste sa v rámci nášho ostatného rozhovoru vyjadrili, že rektorát nemá ani vzdelávať, ani poskytovať výučbu...

...áno, tento názor mám stále. Mal by byť orientovaný a zameraný nielen reprezentačne, ale aj na zabezpečenie kvality celej univerzity, na koordináciu medzi jej súčasťami.

Vaše zámery s rektorátom ste vtedy definovali v zmysle, že chcete jeho transformáciu na modernú inštitúciu. Čo daná transformácia zahŕňa?

Určite sa nám podarilo obsadiť niektoré rozhodujúce pozície v administratíve vysokokvalitnými pracovníkmi, dokázali sme alokovať aj primerané mzdové prostriedky. Som presvedčený, že tento proces, ktorý sme dokázali spustiť a určite sa ešte neuzavrel, je garantom, že stabilita administratívno-technického aparátu rektorátu pôjde ďalej. Okrajovo tu poznamenám, že väčšina z novoprijatých ľudí nemá problémy s angličtinou, zapájajú sa do našej medzinárodnej spolupráce, čo v predchádzajúcich obdobiach nebolo samozrejmosťou. Znova sa však vrátim k spomínanej záťaži; je mi ľúto, že kolegovia z Ústavu manažmentu nedostali šancu rozvíjať sa ako samostatná fakulta. Pravdepodobne to súvisí so silným konzervativizmom vo vysokom školstve, a to teraz myslím všeobecne, nielen na našej univerzite.

Pozdržme sa teda pri tom konzervativizme, môžeme pri ňom zostať vo vami načrtnutej všeobecnej rovine. Videli ste tam za svoje funkčné obdobie nejaký posun?

Samozrejme; štyri roky sú dostatočne dlhé obdobie, aby do funkcií a mienkotvorných grémií prenikli mladí ľudia, ktorí majú iné názory, ako moja generácia. Isteže tu posun nastal; otázkou je, či to stačí na badateľnú zmenu podmienok na STU.

Skúsme konkretizovať. Čo sem zaradíme?

Pôsobenie našej ustanovizne smerom von. Napríklad Fakulte architektúry a dizajnu sa podarilo preniknúť do povedomia v rámci celého Slovenska a úspešná je aj v medzinárodnom porovnaní. Nielen vystupovaním a výsledkami, ale aj zapojením sa do rôznych, napríklad projektových aktivít. Je našou veľmi silnou súčasťou.

Poďme teraz k zintenzívneniu projektových príprav a k projektovej úspešnosti, ktorú ste si pri uchádzaní sa o funkciu okrem iného vytýčili za cieľ. V zmysle vecí, ktoré sme si vyššie naznačili, vyšlo to?

Vo všetkých segmentoch, ktoré sme sa snažili obsadiť, či už to boli štrukturálne fondy, Fond obnovy alebo naše pôsobenie v Európskej aliancii univerzít, sme dosiahli postavenie rešpektovaného partnera. Má to celý rad sprievodných efektov, ktoré možno na prvý pohľad nie je až tak vidieť; v zmysle novej vysokoškolskej legislatívy začíname tvoriť spoločné študijné programy so zahraničnými vysokými školami, tiež minimálne s dvomi na Slovensku - s Univerzitou Komenského a s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Najnovšie sme boli oslovení ministerstvom školstva, aby sme sa pokúsili založiť alebo kreovať spoločný študijný program v angličtine v oblasti umelej inteligencie.

Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.

Text: Katarína Macková