Technické vzdelanie je potrebné bez ohľadu na to, čomu sa venujete
Ľudí musíte viesť k tomu, aby sa nebáli týchto vedomostí, aby dbali na logické myslenie. A našou zodpovednosťou je, aby sme v tejto súvislosti zlepšili základné a stredné školstvo, hovorí dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU Ivan Kotuliak.
Pán dekan, začnime dvadsiatym výročím, ktoré vaša fakulta nedávno oslávila. Ako by ste zhodnotili jej doterajšie fungovanie?
Začal by som dôvodom jej vzniku; ten bol reakciou na požiadavky jednak trhu, a jednak študentov. Bolo potrebné, aby na pôde našej univerzity vznikla fakulta zameraná čisto na informatiku a informačné technológie. Vznikli sme v roku 2003, začiatky boli ťažké, avšak ak sa pozrieme spätne na celý proces a na to, kde sme dnes, hodnotím to veľmi pozitívne. Hovoríme o maximálnych počtoch prihlásených uchádzačov, naši absolventi patria k najžiadanejším na trhu. Zhrnul by som to teda tak, že rozhodne šlo o krok správnym smerom.
Aké sú dohľadné ciele?
Teraz je témou otvoriť anglické štúdium na všetkých troch stupňoch, čo povedie k internacionalizácii; toto bolo mojím snom už v čase, keď som po prvýkrát kandidoval, vtedy bohužiaľ prišla pandémia, ktorá mnohé spomalila a akákoľvek internacionalizácia nebola vôbec možná. Postupne sa k tomu vraciame a buď od tohto septembra, alebo od ďalšieho to anglické štúdium zavedieme, bude to súvisieť aj s procesmi akreditácie, ktoré na Slovensku netrvajú práve krátko. Nedávno sme získali IET akreditáciu, to bol proces, ktorý bol podstatne rýchlejší a z pohľadu komplexného významu je porovnateľná s akreditáciou, akú má napríklad Oxford. Aj to svedčí o kvalite nášho vzdelávania.
Čo si akreditácia ako taká vyžaduje?
Ide o veľmi zaujímavý proces; nejde tu len o vzdelávanie samotné, ale aj o soft skills, ktoré dávate študentom. Používa sa tu výraz kvalitatívny framework, ten má parametre podľa toho, o akom stupni štúdia sa bavíme. A vy musíte preukázať, ako daný parameter na jednotlivých stupňoch plníte. Povinnými aj voliteľnými predmetmi, prípadne ďalšími spôsobmi. Tým pádom zabezpečujete manažment kvality, u nás je na veľmi vysokej úrovni. Tu dodám, že Slovenská agentúra pre vysoké školstvo ide po vedeckých výstupoch, ale nie po vzdelávacích.
Budú ma zaujímať najmä vaše zahraničné skúsenosti, ale poďme ešte predtým k študentom. Ak sa vrátite k svojim vlastným študentským časom a porovnáte ich s dneškom, ako by ste popísali rozdiel?
Za našich čias sme nemali taký prístup k technológiám a museli sme oveľa viac špekulovať, ako z nich vyťažiť čím viac. Dnes majú študenti úplne iné možnosti, nemusia byť v tomto zmysle natoľko draví. Napriek tomu stále vidíme mnohých extrémne šikovných ľudí, ktorí majú záujem napredovať a sú nesmierne inšpiratívni. A to sú presne tí, s ktorými najradšej robíme.
Tiež si spomínam na ručné vypisovanie v kartotéke v knižnici...
...áno, dnes máme elektronickú knižnicu, kde majú študenti knihy k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. Prednášajúci vyselektuje časť knihy, ktorá sa prezdieľa. Toto je ďalšia vec, v ktorej sme už niekde úplne inde.
A čo vlastnosti dnešných študentov?
Tu by som okrem dobrých spomenul aj vyššiu mieru pasivity, ako bola za našich čias. Je to však vyvážené tým, čo som hovoril, že máte aj špičkových, ktorí sa naozaj snažia využiť všetko, čo im ponúka fakulta a univerzita.
Čo by ste vo všeobecnosti študentom odporučili? Respektíve čo by im nemalo chýbať, na čo by sa mali zamerať?
Ak hovoríme o fakulte, tu robíme prijímačky a na jedno miesto máme 3 – 3,8 uchádzača, čo je celkom dosť. Takže rozhodne odporúčam pripraviť sa z matematiky a informatiky. Takisto by som odporúčal neodťahovať sa od žiadnej technickej vedy, naopak, snažiť sa pochopiť už na strednej škole, čo je skryté za tým, čo nám vysvetľujú učitelia, možno nemajú vždy čas všetko vysvetliť dopodrobna. A ešte je veľmi dôležitá zvedavosť. Je kľúčovou vecou, potrebnou, aby ju študenti mali.
Pristavme sa teda pri tých prijímačkách; s čím treba rátať? S príkladmi?
Uchádzači dostanú otázky z matematiky a informatiky a majú hodinu na to, aby ich vypracovali. Vrátili sme sa k osvedčenému, klasickému spôsobu, pretože sme zistili, že iné prístupy nám nevyhovujú.
Myslíte Scio?
Áno. Keď sme prijímali na tomto základe, selekcia sa nám nezdala úplne ideálna. Robíme si to teda sami, a zároveň je to aj osobnejšie, pozveme takto uchádzačov do našich priestorov, vidia to tu.
Poďme teraz k vám. Ako ste sa dostali k vášmu odboru?
V čase, keď som študoval, bola informatika veľmi dynamicky sa rozvíjajúcim odborom, veľa vecí ste si vtedy museli individuálne naštudovať, vybojovať, nebol internet, neboli emaily... nahrávali sme si cez kolegov a kamarátov, prehrávali sme si kazety s rôznymi programami či hrami. Keďže neboli ani zodpovedajúce knihy, učili sme sa jeden od druhého. Bola to výzva, v tej dobe veľmi fancy (úsmev). Tak som na to nabehol, zistil som, že ma to baví, a už som pri informatike zostal.
Predpokladám, že ste neoľutovali...
...určite nie. Podľa mňa je každá technická veda dobrá veda, kto sa dá na techniku, nebude ľutovať. Ja som absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky, počas štúdia bolo viacero predmetov, ktoré sa zameriavali či už na automatizáciu, alebo priamo na elektrotechniku. Všetky boli fascinujúce; napokon počas doktorátu, ktorý som absolvoval vo Francúzsku, som sa dostal viac ku komunikačným sieťam.
Kde presne vo Francúzsku?
V Paríži, na Télécom SudParis. Bolo to skvelé rozhodnutie, určite odporúčam každému mladému človeku, či už v rámci klasického štúdia, alebo neskôr doktorandského, aby strávil v zahraničí aspoň pol roka. Zmení to jeho pohľad na štúdium, na Slovensko, a okrem iného si uvedomí aj fakt, že aj naša krajina je pre život krásna.
Prečo ste šli práve tam?
Ovládal som jazyk a bol k dispozícii výmenný pobyt ešte počas inžinierskeho štúdia, šiel som teda na pol roka. Dopadlo to tak dobre, že univerzita ma následne oslovila, či by som si k nim nešiel spraviť doktorát. Nebolo to v tej dobe obvyklé a bez znalosti francúzštiny by som to rozhodne nedosiahol.
Ako ste sa k nej dostali?
Párkrát som tam bol na stáži a ten jazyk ma fascinoval, začal som sa ho teda učiť. Myslel som si, že hovorím dobre, ale z tohto omylu ma vyviedli hneď na letisku (smiech). Navzájom sme si nerozumeli, ale, samozrejme, keď v tej krajine nejaký čas žijete, postupne sa z nevyhnutnosti pre prežitie naučíte. Francúzštinu ako takú pokladám za umenie.
Predpokladám, že po návrate vám nechýbala vízia niečo sem takpovediac priniesť...
...to, čo bol veľký rozdiel ešte v tej dobe, bola otvorenosť pedagógov voči študentom. Tá bola vtedy omnoho väčšia, ako u nás. Verím, že toto sa nám sem naozaj podarilo preniesť, obe strany navzájom komunikujú cez platformu, študijný prodekan odpovedá veľmi navyše mimo oficiálnych hodín, hocikedy s nimi diskutuje aj cez víkendy a do noci. Verím, že sa nám podarilo zariadiť veľmi férovú a otvorenú diskusiu.
