Výsledky ankety študentov STU k dištančnej metóde vzdelávania

Dotazníkový prieskum zorganizovalo vedenie STU s cieľom zistiť názory a zmapovať predstavy študentiek a študentov o ideálnom stave dištančnej formy vzdelávania - o tom, „ako by to malo byť“ z pohľadu študentov, a to najmä v oblasti formálnej organizácie výučby.

Zber odpovedí prebiehal v dňoch 3.4. – 9.4.2020, do ankety sa zapojilo 3 083 študentov, čo predstavuje 31% z celkového počtu všetkých v rámci dennej formy štúdia na všetkých troch stupňoch.

Prieskum nadväzuje na zistenia Študentskej rady vysokých škôl, ktorá 30. marca zverejnila výsledky dotazníkového zisťovania spokojnosti študentov s priebehom dištančnej metódy výučby na slovenských vysokých školách. Prieskum ŠRVŠ zisťoval situáciu v prvých týždňoch po prerušení prezenčnej výučby a v tom čase sa podľa ich zistení až 50% študentov vôbec a ďalších 35% len okrajovo stretlo s prednáškou naživo alebo výučbou prostredníctvom videokonferencie.

„Na tieto zistenia sme zareagovali vlastným prieskumom. Chceli sme zmapovať predstavy študentiek a študentov STU o „ideálnom stave“ online výučby, aby sme do budúcnosti formulovali odporúčania práve na základe skúseností študentov,“ hovorí prorektorka pre vzdelávanie STU Monika Bakošová a dodáva, že „hlas študentov chceme a potrebujeme v tomto náročnom období počúvať, a preto aj chcem poďakovať všetkým, ktorí si urobili čas a zapojili sa do prieskumu.“

Výsledky ako silný hlas študentov

Podľa rektora STU Miroslava Fikara "budú výsledky slúžiť ako silný hlas študentov v diskusiách o odporúčaniach pre zlepšenie organizácie online výučby na základe doterajších skúseností študentov a to na úrovni vedenia univerzity, aj jednotlivých fakúlt.“ Prieskum podľa neho „priniesol  cenné dáta, ktoré využijeme pre efektívnejšiu adaptáciu univerzity na dištančné metódy vzdelávania. Mnohí pedagógovia vnímajú dištančné metódy v porovnaní so štandardnou prezenčnou výučbou ako obmedzujúce, no nepochybne aj tu existujú postupy, ktoré sa v tejto mimoriadnej situácii podarilo urýchliť a osvedčili sa, a verím, že práve to dobré, čo sa osvedčilo, dokážeme ako učiaca sa organizácia absorbovať aj do budúcnosti,“ povedal.

Dodajme, že cieľom dotazníka nebolo zisťovanie názorov na aktuálny priebeh dištančnej výučby, ani zber spätnej väzby ohľadom výkonov pedagógov, či kvality jednotlivých prednášok. Takéto zisťovanie je realizované priebežne v réžii jednotlivých fakúlt.

V tomto článku prinášame prehľad najdôležitejších zistení dotazníkového prieskumu, jeho kompletné výsledky si môžete pozrieť tu.

Reprezentatívnosť prieskumu

3 083 vyplnených dotazníkov tvorí responzivitu na mimoriadne vysokej úrovni 31% z celkového aktuálneho počtu študentov dennej formy STU, ktorí boli zapojení do prieskumu (9 877).

Rozloženie počtu odpovedí podľa príslušnosti k fakultám kopíruje poradie podľa veľkostí fakúlt s výnimkou mierne nadreprezentovanej FCHPT, kde dotazník vyplnilo až 39%  študentov (519 z celkového počtu 1 307) a mierne podreprezentovanej MTF, odkiaľ prišlo 425 odpovedí (z celkového počtu 1 446 študentov). Nižšiu než 25% účasť zaznamenali: Strojnícka fakulta, Fakulta architektúry a Ústav manažmentu.

Rozloženie odpovedí podľa stupňa štúdia presne zodpovedá podielom, ktorými sú zastúpené skupiny študentov 1. , 2. a 3. stupňa na celkovom počte študentov univerzity (1. stupeň.: 6 894, 2. stupeň: 3 167, 3. stupeň: 554).

Kľúčom k spokojnosti študentov je interaktivita a individuálny prístup

V dotazníku sme sa pýtali na preferencie študentov ohľadom rôznych foriem výučby na diaľku, ktoré sa, či už v prípade prednášok alebo cvičení odlišujú v miere interaktivity medzi pedagógom a študentmi. Respondenti mohli zvoliť viacero možností (preto je súčet počtu odpovedí väčší ako 100%).

Otázka: Prednášky by mali prebiehať alebo byť nahradené formou (voľba viacerých možností):

Najviac, až 57% respondentov si želá, aby prednášky boli realizované formou on-line videokonferencií vysielaných naživo (napr. cez Google Meet alebo inú telekonferenčnú aplikáciu). Pre off-line verziu prednášok (prednahratých a dostupných napríklad cez Youtube kanál) sa priklonilo 49% respondentov a 46% by postačoval aj audio záznam v kombinácii s prezentáciami.

Zaujímavé je, že formu samoštúdia s prezentáciami preferuje výrazne menej študentov – zahlasovalo za ňu len 27%. Znamená to, že študenti od online výučby očakávajú najmä interaktivitu  v kombinácii s možnosťou priameho a živého kontaktu s pedagógmi. V tejto súvislosti treba tiež konštatovať, že sa v dotazníkoch objavili aj hlasy o tom, že „zatiaľ sme žiadnu on-line prednášku nemali“. A pritom, pasívne samoštúdium len z odporúčanej literatúry študentom vôbec nevyhovuje – túto možnosť zvolilo len 8%. V tejto súvislosti zaznela spokojnosť s dostupnosťou e-literatúry.

Interaktivita je kľúč nie len pri prednáškach, ale aj v prípade cvičení – so špecifickým dôrazom na individuálny prístup a automatickým nárokom na spätnú väzbu od učiteľa (ako veľmi dôležitú alebo dôležitú vníma spätnú väzbu drvivá väčšina 97%). Študenti tiež volajú po možnostiach opraviť si nesprávne riešenia. 

58% respondentov považuje za ideálnu formu cvičenia kombináciu samostatného riešenia zasielaných (riešených a neriešených) úloh s možnosťou ich konzultácie. Ako druhé v poradí sú videokonferencie, ktoré získali 48% a za nimi je možnosť riešiť on-line úlohy s e-learningovou podporou, ktorú preferuje tretina respondentov. Viac projektových prác by si vybralo 21%.

Otázka: Cvičenia by mali prebiehať alebo byť nahradené formou (voľba viacerých možností):

Ako platformu pre zabezpečenie e-learningovej podpory väčšina študentov (63%) preferuje AIS STU, 29% by privítalo túto podporu v systéme LMS Moodle, objavili sa tiež návrhy na kombináciu videí  s riešením príkladov na You Tube, Google Disk + Google Hangsout, Moodle + Webex.

Čo sa týka praktických resp. laboratórnych cvičení vykonávaných na diaľku, tak v tejto oblasti najčastejšie zaznievali skeptické hlasy o tom, že „laboratórna prax je potrebná“, že „spracovanie dát experimenty nenahradí“, študenti upozorňovali na „nemožnosť spracovať namerané poskytnuté údaje, lebo študent nemá softvér, ktorý sa používa na spracovanie len v škole“.

17% navrhovalo presun laboratórnych cvičení do ďalšieho akademického roka. 18% sa pozdával koncept virtuálneho laboratória, 25% by si ako náhradu laboratórnych cvičení vedelo predstaviť vypracovanie projektu na súvisiace témy, pre 26% by ako cvičenie postačovalo aj spracovanie poskytnutých údajov a vypracovanie protokolu. Väčšina študentov (51%) sa namiesto laboratórnych alebo praktických cvičení dožaduje videí, kde si študenti pozrú priebeh experimentu alebo praktickej úlohy, v kombinácii so spracovaním poskytnutých údajov a vypracovaním protokolu.

Okrem interaktivity a individuálneho prístupu študenti navrhujú aj väčšiu flexibilitu pri komunikácii a konzultáciách. Až 52% si myslí, konzultačné hodiny by si mohli pedagógovia dohadovať so študentmi e-mailom podľa potreby, 26% navrhuje okrem presne vyhradeného času možnosť dohodnúť si termín e-mailom. Fixne stanovené termíny konzultačných hodín vyhovujú len 18%. A zazneli tiež „zúfalé“ výkriky typu: „hocičo, len nech konzultácie fungujú.“

Odporúčania:

1. Zabezpečenie videoprednášok je nevyhnutné, a to najmä v predmetoch matematika a fyzika, ale i vo všetkých profilových predmetoch bakalárskeho a inžinierskeho štúdia, nielen on-line, ale aj off-line, kvôli možnosti prehrať si prednášku znovu.
2. On-line webmeetingy a videá je potrebné využívať aj na vysvetlenie riešenia príkladov, zadaní, projektov a záverečných prác.
3. Je dôležité motivovať učiteľov pre zabezpečenie on-line výučby. Riadiaci pracovníci musia pravidelne kontrolovať zabezpečenie výučby dištančnou metódou a riešiť problémy, ktoré zistia. Je nevyhnutné apelovať na učiteľov (dekani, prodekani, riadiaci pracovníci), aby poskytovali študentom spätnú väzbu a zaviedli pre svojich študentov systém komunikácie.

Študenti by privítali len jednu platformu. Najlepší je Google Meet

Pýtali sme sa tiež na preferencie študentov ohľadom aplikácii na online konferencie. Najviac študentov (68%)  sa prikláňa k zabezpečeniu on-line videokonferencií cez Google Meet. Druhá v poradí je aplikácia Microsoft teams (22%), tretia je Skype (20%).

Prekvapivo málo hlasov získala aplikácia Zoom (16%), ktorá sa vďaka svojmu komfortnému užívateľskému rozhraniu a rôznym funkcionalitám na streamovanie stala v posledných mesiacoch celosvetovým hitom, zároveň sa však objavili vážne varovania pred bezpečnostnými rizikami spojenými s jej používaním. Je preto na mieste predpoklad, že študenti STU tieto správy vnímajú a bezpečnostné riziká aplikácie Zoom ich od jej používania odradili.

Zisťovali sme tiež názory študentov na otázku, či im vyhovuje pluralita rôznych platforiem alebo by privítali radšej iba jednu resp. dve. 39% študentov si myslí, že pedagógovia by sa mali dohodnúť na používaní max. 2 platforiem. 37% by dokonca privítalo, ak by sa online výučba skoncentrovala len do jednej. Stav, v ktorom by mal každý pedagóg používať hocijakú aplikáciu podľa vlastného výberu vyhovuje len 21% respondentov.

Odporúčania:

1. V rámci univerzity je potrebné dohodnúť jednu platformu resp. obmedzený počet platforiem pre on-line výučbu a trvať na jej/ich používaní.

Záverečné práce a štátnice na diaľku?

Osobitný zreteľ bol v dotazníku venovaný tiež situácii končiacich študentov  a problematike záverečných prác a štátnic. Podľa výsledkov 49% respondentov chce, aby záverečné, semestrálne, či projektové práce boli riešené on-line konzultáciami prostredníctvom videokonferencií (len podľa potreby). 46% avizovalo, že im stačí forma konzultácii prostredníctvom e-mailov a 36% by privítalo pravidelné on-line konzultácie prostredníctvom videokonferencií.

Väčšina študentov zároveň vyjadrilo požiadavku na posunutie termínu odovzdania záverečných prác (k čomu v usmerneniach niektorých fakúlt aj reálne došlo). Mierne prekvapujúcim zistením je fakt, že iba 25% respondentov si myslí, že záverečné práce by mali mať upravené zadanie a malo by to byť len pre tých, ktorí nemali možnosť realizovať praktické časti. Iba polovica (49%) vyžaduje úpravu zadania so súhlasom študenta.

K možnosti vykonať štátne skúšky dištančne prostredníctvom videokonferencií sa priklonilo 46% respondentov a iba 24% by uprednostnilo prezenčnú formu za prísnych hygienických opatrení.

V otázke ukončovania predmetov panuje medzi študentmi všeobecná zhoda na tom, že by malo prebehnúť úpravou podmienok pre absolvovanie predmetu tak, aby ich bolo možné absolvovať dištančnou metódou – pre túto možnosť sa vyslovilo až 93% respondentov.

Záver

Plnoformátová dištančná výučba je pre väčšinu študentov aj pedagógov na STU nová skúsenosť. Je zrejmé, že adaptácia na tento model nie je bezproblémová a predstavuje pre všetky vysoké školy obrovskú výzvu, ktorá okrem objektívnych obmedzení prináša aj nové príležitosti. Aby sa online vyučovanie stalo plnohodnotnou náhradou prezenčnej výučby je potrebné zvládnuť jednak technickú stránku – a vďaka existujúcim aplikáciám, či dostupnosti platformy Google Suite to mnohí prednášajúci zvládli pomerne rýchlo. No potom je tu aj stránka didaktická a výzva: ako vyučovať na diaľku čo najefektívnejšie a otázka: ako premeniť obmedzenia dištančných metód na výhody?

„Výsledky tohto dotazníkového prieskumu budú slúžiť aj na to, aby sme sa mohli systematicky venovať problematike online vzdelávania a aby sme postupy, ktoré sa osvedčili, dokázali aplikovať po skončení tejto mimoriadnej situácie,“ uzatvára prorektorka Monika Bakošová.