Zdravá krajina potrebuje zdravých ľudí

Každý študent, ktorý aktívne športuje, je ambasádorom športu pre svojich kolegov. Je to ako kryštalizačný proces, záujem sa potom nabaľuje, hovorí prorektor pre informatizáciu a šport, a zároveň prorektor pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov Štefan Stanko. Bol predsedom organizačného výboru Letnej univerziády 2024, ktorú organizovala naša univerzita.

Pán prorektor, poďme na úvod k samotnej univerziáde. Ako by ste ju zhodnotili?

Veľmi pozitívne; bol to jej šiesty ročník, my sme ju zorganizovali po tretíkrát. Vnímam ju ako úspešný projekt, dokonca z môjho pohľadu a podľa reakcií za doposiaľ najúspešnejší. Je to, samozrejme, aj zásluhou tímu, ktorý sa nám podarilo vybudovať.

Pozrime sa teraz na porovnanie s predchádzajúcimi ročníkmi. Vieme si konkrétne povedať, kam sme sa posunuli, čo sme urobili lepšie...?

Veľmi ma potešila samotná organizácia – učitelia telocviku, ktorí pôsobili ako riaditelia súťaží, boli aktívne zapojení do celého procesu, zatiaľ čo dobrovoľníci, najmä študenti STU, výrazne prispeli k úspechu podujatia. Organizačný výbor pracoval synchrónne a efektívne, pričom sa zapojili aj pracovníci zodpovední za ubytovanie, dopravu, PR, obstarávanie a stravovanie. Osobitnú zásluhu mala podpredsedníčka organizačného výboru Alena Cepková, ktorá ako predsedníčka športovo-technickej komisie zohrávala kľúčovú úlohu pri organizácii podujatia.

Koľko nám tá organizácia trvala?

Dva roky, pričom od poslednej nami organizovanej univerziády v roku 2016 uplynulo šesť rokov do začiatku organizovania tohtoročnej. Treba však povedať, že tí istí ľudia, ktorí sa podieľali už aj predtým, vedeli vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti vstúpiť do procesu omnoho efektívnejšie. Šlo nám o to, aby sme dokázali zapojiť čo najširšiu sféru pedagógov; nie na každej fakulte máme základňu pre telesnú výchovu, niekde sa aj zdieľa.

Poďme teraz k problémom, ktoré dozaista nechýbali. Čo všetko ste museli riešiť?

Skôr by som tu použil výraz organizačné záležitosti; logistika, príprava športovísk, finančné krytie, verejné obstarávania... každú výzvu, ktorá sa vynorila vo forme problémov, sme zvládli. Záležitostí, a najmä detailov, bolo veľmi veľa.

Iste aj nečakaných...?

Pravdaže, ale zasa výzvy, s ktorými sa nerátalo, sme zvládali aj vďaka tomu, že sme už mali určité skúsenosti.

Poďme k oficiálnej časti veci. Čo bolo potrebné podať, vybaviť?

Podali sme si žiadosť na Slovenskú asociáciu univerzitného športu. Samozrejme, neboli sme jediní, uchádzali sa aj ďalšie univerzity. Nevyhnutnosťou je mať určité predpoklady pre takúto organizáciu, pričom kľúčové bolo, že sme univerziádu už dvakrát úspešne zorganizovali, čo celý proces výrazne zjednodušilo. Tiež sme museli transparentne definovať, že disponujeme potrebnými priestormi a máme aj ľudí, ktorí sú schopní podujatie zorganizovať. Následne zasadla ich rada a organizáciu nám vo voľbe prisúdila.

Prezentovali ste projekt, víziu, prípadne v akej forme sa o takéto niečo žiada?

Nerobí sa to formou projektovej prezentácie, ale vopred podanej písomnej žiadosti. Nejde o verejné vypočutie. Dodám pritom, že každá univerziáda je aj výzvou, aby sa takpovediac dali do poriadku aj športoviská. Výhodou je aj to, že z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sme si mohli požiadať o prostriedky na rekonštrukciu našich športovísk tak, ako sme to robili aj po minulé roky, a spraviť lepšiu prípravu nielen na univerziádu, ale aj na následné využívanie tých priestorov.

Čiže nehrozí osud opusteného štadióna po olympiáde (smiech).

Presne. Zlepšili sme si kvalitu športovísk, telocviční, plavární, a tým pádom sme zabezpečili študentom lepšie podmienky na športovanie. To je pridaná hodnota, ktorá nám ostane.

Predpokladám, že ani samotná organizácia nebola lacná...

...pravdaže nebola. Takéto podujatie nie je nikdy finančne jednoduché, pohybujeme sa rádovo v stovkách tisícov eur.

Zaujalo vás niečo netradičné, viete opísať nejaký moment, ktorý vám v súvislosti s univerziádou utkvel v pamäti?

Prvé prekvapenie som zažil pri ambícii zaradiť e-športy, doposiaľ Slovenská asociácia univerzitného športu nič také v portfóliu nemala; museli sme si najprv požiadať o možnosť rozšírenia tohoto typu športu. Nie však štandardným spôsobom, ale ako šport prezentačný, teda ukázať mladým ľuďom, že aj toto je určitým spôsobom výzva. V súčasnej dobe totiž medzi nimi ide o niečo veľmi preferované, avšak logicky tam chýba fyzický pohyb. Chceli sme teda k nemu premostiť práve tým, že v rámci univerziády boli s klasickými športmi na jednej platforme, a teda verím, že to bolo motiváciou pre e-športovcov vykonávať aj tie.

Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.

Text: Katarína Macková