Pripomíname si SNP

Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 bojovými akciami partizánov a jednotiek slovenskej armády proti hitlerovským vojskám nemeckej armády. Tým sa začala písať jedna z najvýznamnejších kapitol moderných slovenských dejín, na ktorú aj po sedemdesiatich rokoch môžeme byť právom hrdí.

Prostredníctvom SNP sa Slovensko po druhej svetovej vojne v rámci obnovenej Československej republiky zaradilo medzi víťazné štáty protihitlerovskej koalície, dosiahlo obnovenie predvojnovej územnej integrity a taktiež definitívne uznanie Slovákov za svojbytný národ.

Význam SNP spočíva aj v tom, že boje na povstaleckom území viazali značné vojenské sily nemeckej armády, ktorá prekročila slovenské hranice. Zároveň znemožňovali Nemcom používať slovenské hospodárske zdroje a cestné komunikácie na Východný front, čím spomaľovali postup nemeckých vojsk. Povstanie zmarilo využitie Slovenskej armády podľa zámerov velenia nemeckej armády pre boj proti jednotkám sovietskej armády.

Slovenské národné povstanie bolo podľa historikov druhým najväčším ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja v Európe. Ukázalo, že Slováci sa tiež dokážu vzoprieť a vlastnými silami bojovať proti zlu, ktoré predstavoval v tom období fašizmus so svojou ideológiou nenávisti, nadradenosti a násilia.

x

Medzi účastníkmi Slovenského národného povstania boli zastúpení aj študenti vysokých škôl. Pretože neexistovali osobitné študentské jednotky, je len veľmi ťažko zmapovať ich účasť pri príprave a bojovom nasadení. Pripomeňme si preto len niektoré bojové povstalecké úseky, na ktorých nachádzame vysokoškolákov a to predovšetkým našich technikov.

Určitá koncentrácia študentov bola v partizánskom hnutí na hornej Nitre. Partizánske oddiely z tejto oblasti spolu so 4. taktickou skupinou Prvej československej armády mali za úlohu spomaľovať postup vojsk nemeckej armády smerom od horného Turca na stredné Pohronie. Tu v obranných bojoch padol 13. septembra 1944 študent chemickotechnologického inžinierstva SVŠT Milan Králik, ktorý so svojimi spolubojovníkmi bránil povstalecké územie medzi Novákmi a Nitrianskymi Sučanmi.

Z radov študentov sa regrutovala veľká väčšina politických komisárov partizánskych jednotiek, ako aj mnohí velitelia nižších jednotiek. Jedným z nich bol aj študent strojného inžinierstva SVŠT poručík Ľudovít Šolc. Jeho rota sa vyznamenala najmä v ťažkých obranných zápasoch o Vrútky, Priekopu a Martin. Veliteľ v týchto bojoch padol. V tomto útvare bojovali ako velitelia družstiev aj ďalší vysokoškoláci.

Ako sme už spomenuli, vysokoškoláci nevstupovali do partizánskych oddielov a povstaleckej armády ako samostatná ucelená sila, ale jednotlivo. Preto ani v bojoch nevytvárali väčšie samostatné zoskupenia. Určitú výnimku tvoril Vysokoškolský strážny oddiel (VSO) na Donovaloch. Oddiel mal štyri čaty, ktoré po doplnení tvorilo 205 príslušníkov. Bol určený ako strážna a ochranná služba Veliteľstva Prvej československej armády na Slovensku. Okrem strážnej služby plnil VSO aj výcvikovú funkciu. Vysokoškolákov hneď po výcviku nasadili na rôzne úseky povstaleckého frontu. Po zatlačení povstaleckej armády do hôr na sever od Banskej Bystrice dostal VSO za úlohu prekročiť Hron a prebiť sa k sovietskym vojskám. V boji bol však rozbitý a menšie skupinky jeho príslušníkov pokračovali v partizánskom spôsobe boja. Členmi Vysokoškolského strážneho oddielu boli aj študenti SVŠT. Jedným z nich bol poslucháč strojného inžinierstva, člen Revolučného národného výboru v Iľanove Ján Mikuláš. Po rozbití VSO prevzal funkciu hlavného zásobovateľa partizánskych jednotiek v Nízkych Tatrách. Čoskoro ho však udali, uväznili a po brutálnom týraní dňa 2. februára 1945 zastrelili.

Pozitívnu aktívnu činnosť vyvíjali vysokoškoláci počas Povstania na úseku kultúrno-osvetovom a propagačnom. Mnohí boli členmi redakčných kolektívov povstaleckej tlače, pomáhali pri vydávaní nástenných novín, informačných brožúr, organizovali kultúrne večery pre ranených vojakov a partizánov atď. Na tomto úseku pôsobil v čase Povstania aj študent strojného inžinierstva SVŠT František Kubala. Pracoval v administrácii povstaleckej Pravdy, ktorá sa tlačila vo Zvolene. Po ústupe SNP bol koncom roku 1944 chytený a nemeckými fašistami zastrelený.

Významnú úlohu plnil aj študent inžinierskeho staviteľstva SVŠT Miroslav Nešpor. Bol zapojený do príprav Povstania a po vypuknutí SNP zabezpečoval spojenie oravských partizánov so Slovenskou národnou radou a hlavným štábom partizánskych oddielov na Slovensku v Banskej Bystrici. Stal sa členom slovenskej časti v oddiele kapitána Tichonova, kde plnil úlohu spravodajcu a kuriéra. Po potlačení Povstania bol chytený príslušníkmi Hlinkovej gardy, mučený a nakoniec 17. decembra 1944 beštiálne zavraždený.

Po boku slovenských povstalcov bojovali v Slovenskom národnom povstaní aj príslušníci iných národností. Aj medzi bulharskými antifašistami, ktorí sa zapojili do Povstania, prevažovala mládež a najmä študenti bratislavských vysokých škôl, a teda aj SVŠT. Najťažšou bojovou akciou, ktorej sa zúčastnili aj bulharskí partizáni, bol prechod cez rieku Hron 13. februára 1945 v priestore medzi Hronským Beňadikom a Novou Baňou. Cez silnú obranu nemeckých vojsk sa prebojovávali na druhú stranu Hrona k sovietskej armáde. Pri prechode zahynuli hrdinskou smrťou okrem slovenských vojakov a partizánov aj viacerí bulharskí vysokoškoláci. Boli medzi nimi aj veliteľ čaty poslucháč baníckeho inžinierstva SVŠT Stojan Panov Stojanov a politický pracovník čaty študent strojného inžinierstva SVŠT Enju Enev Ignatov.

Do Slovenského národného povstania sa zapojili aj učitelia a zamestnanci SVŠT. Pre nedostatok zachovaných dokumentov dnes len ťažko môžeme sledovať, koľkí sa zapojili do bojov. Lepšia situácia je pri sledovaní našich učiteľov, ktorí poskytli svoje odborné a technické znalosti Slovenskej národnej rade pri organizačnom a technickom zabezpečení Povstania. Tak to bolo v prípade profesorov Gašperíka, Georgievského, Kneppu a Kozmála, ktorí v čase SNP pôsobili na SVŠT ako suplenti, t. j. externí učitelia školy.

V roku 1964 pri príležitosti 25. výročia 17. novembra 1939 bola vo vstupnej časti budovy Strojníckej fakulty SVŠT, ktorá v tom období bola súčasne sídlom rektorátu, odhalená pamätná tabuľa učiteľom a študentom SVŠT, ktorí padli v boji proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Autorom tabule bol akademický sochár Ladislav Snopek s kolektívom.

Viac o učiteľoch a študentoch, ktorí padli v čase druhej svetovej vojny tu.