Zovšeobecňovať pri prírodných javoch je nebezpečné
Vždy musíte posudzovať problém adekvátne k miestu, o ktorom je reč. Síce to spoločnosť nechce veľmi počuť, ale je to realita, hovorí profesor z Katedry vodného hospodárstva Stavebnej fakulty STU Ján Szolgay.
Pán profesor, poďme najprv k vášmu odboru. Ako ste sa dostali k hydrológii?
Vyštudoval som odbor vodné hospodárstvo a vodné stavby na stavebnej fakulte a na diplomovú prácu z hydrológie si ma vybral jeden kolega z Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV; bol to kolega nášho profesora Dzubáka, ktorý pôsobil aj na škole. Neskôr som si urobil v tomto odbore na spomínanom ústave aj ašpirantúru a hydrológia mi už zostala.
Čo vás na nej zaujalo?
Trvá to, kým sa človek do nej zahľadí, a musí sa zaľúbiť dlhodobo. Ak prídete, dajme tomu, zo strednej školy prírodovedného zamerania, máte pekne vybudovaný matematicko-fyzikálny svet založený na poučkách a definíciách. Keď sa potom začnete zaoberať napríklad niektorou geovedou, zistíte, že len málo z toho sveta viete aplikovať; že v prírode je všetko na každom mieste iné a ináč. A takémuto študentovi to zo začiatku môže prekážať.
Bol to aj váš prípad?
Mne na škole hydrológia prekážala príšerne (smiech), hoci ju prednášal akademik Dub. Ale už by som sa nechcel vrátiť do toho pekne štruktúrovaného sveta poučiek, ten nepoznaný svet prírodných javov je svojím spôsobom podstatne vzrušujúcejší. Musíte sa však naučiť dlhodobo vidieť veci intuitívne; vnímať javy a ich prejavy, definovať, kombinovať, hľadať a chápať niekedy matematicky a fyzikálne nepopísateľné zákonitosti.
Čo všetko zahŕňa práca hydrológa? Vyučujete, publikujete, predpokladám, že sa na vás obracajú aj s požiadavkami výpočtov...
Hydrológovia sa zaoberajú kolobehom vody, vysvetlením dostupnosti a nedostupnosti... na fakulte sme súčasťou malého pracoviska. V päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa začalo s industrializáciou Slovenska a robil sa prvý nový štátny vodohospodársky plán, všetky veci navrhované v pláne rozvoja hospodárenia s vodou museli byť číselne podchytené a odložené na celom území Československej republiky. Na Slovensku aj v Čechách sa preto vytvorilo zázemie nových organizácií, ktoré do tohto procesu prispievali svojimi vedomosťami.
Vieme si nejaké spomenúť?
Takto vznikol Výskumný ústav vodného hospodárstva, Ústav hydrológie a hydrauliky SAV, rozvinul sa Hydrometeorologický ústav, vznikli projekčné organizácie, podniky povodí, ktoré sa starajú o toky... to je dnešný Slovenský vodohospodársky podnik. Vznikli podniky, ktoré zásobujú vodou, všetko to bolo štátne, čiastočne je to ešte aj teraz tak. Na SVŠT sa rozvinuli tri „vodárske“ katedry, na našej vtedy Katedre hydromeliorácií zakotvila hydrológia a akademik Dub. Hydrológovia sú však len časťou tohto celku a poskytujú dôležité podklady a vstupy do vodohospodárskych výpočtov a koncepcií, bez nich sa nedá pohnúť. Ale hydrológ končí tam, kde povie, koľko vody kde, kedy a prípadne aj prečo tečie alebo by tiecť mohlo. Potom už nasledujú iní odborníci.
Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.
Text: Katarína Macková
Foto: Tibor Rózsár
