Špičkový prístroj na spresnenie merania na SvF
Tím odborníkov na Stavebnej fakulte STU rieši projekt Národné centrum diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska. V rámci projektu pribudol na univerzite nový špičkový prístroj na meranie tiažového zrýchlenia - absolútny gravimeter.
"Ide o unikátne zariadenie, ktoré podľa našich vedomostí na Slovensku doteraz nebolo," upozornil dekan SvF STU Alojz Kopáčik.
"Absolutný gravimeter umožňuje vykonávať v súčasnosti najpresnejšie merania zemskej tiaže mobilným zariadením. Tieto merania pomôžu predchádzať komplikáciám pri väčších stavebných projektoch. Takže výskum v tejto oblasti má aj národohospodársky význam. Pre univerzitu je to zároveň možnosť zapojiť sa do väčších európskych projektov a byť vážnejším hráčom v európskom výskumnom priestore," povedal pri príležitosti spustenia prístroja do prevádzky rektor STU Robert Redhammer.
Tím odborníkov - geodetov zo Stavebnej fakulty STU je dlhodobo súčasťou medzinárodného projektu monitorovania deformácii zemského povrchu v Európe - CERGOP. V rámci CERGOP je od roku 1994 monitorovaných takmer sto rôznych bodov v 13 krajinách Strednej Európy. Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme. Niektoré sú "permanentné", teda sledujú zmeny 365 dní v roku. Niektoré sú "epochové", teda merania na nich sa spúšťajú v presnom čase záväznom pre všetky krajiny.
Podobne ako v rámci CERGOP prebiehajú merania aj v zvyšných krajinách Európy a na iných kontinentoch. Výsledky meraní sa vyhodnocujú a na základe nich vedia odborníci povedať, aké zmeny sa dejú na povrchu celej Zeme. Zahustenie národných meracích bodov je v súčasnosti cieľom celej Európy. Zemský povrch totiž zaťažuje viacero vplyvov a merania sú nevyhnutné, aby sa predišlo prípadným katastrofám.
Slovenský tím uspel v OP Výskum a vývoj s projektom Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, v rámci ktorého zahusťuje sieť meracích bodov. Pre lepšie vyhodnocovanie nameraných hodnôt bolo potrebné vybaviť riešiteľské pracovisko univerzity novými prístrojmi. Pohyby na meraných bodov sa vyhodnocujú z družicových meraní v horizontálnom a vertikálnom smere. Absolútny gravimeter FG5-X 247 umožní spresniť trendy vertikálnych pohybov.
Merania v rámci národného projektu budú prebiehať na bodoch: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Tím monitoruje aj bod v Modre. Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať z dôvodu včasného varovania aj v záujme ochrany historických pamiatok.
„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, diaľnice, ale aj bytové domy," hovorí Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU.
Deformácie zemského povrchu dnes ovplyvňujú viaceré príčiny - môžu byť umiestnené vo vnútri Zeme (pohyb tektonických platní, zemetrasenia...), na povrchu Zeme (proces zaľadnenia a odľadnenia, pohyb pevných hmôt, hydrologických hmôt a atmosférických hmôt, zosuvy, globálne oteplovanie... ) alebo mimo Zeme (gravitačné účinky telies).Napríklad pohyby vody v oceánoch spôsobujú zdvíhanie niektorých oblastí. V súčasnosti, počas odľadnenia, sa roztopená voda vracia do oceánov a ich hladina sa zdvíha. Zaujímavé je, že sa nezdvíha iba hladina morí a oceánov, ale rastú aj niektoré kontinenty, ktoré boli stlačené veľkou váhou ľadovcov, najmä ide o severnú Európu (špeciálne Škótsko, Škandináviu, severné Dánsko), Sibír, Kanadu, pobrežné oblasti Spojených štátov amerických, či časti Patagónie a Antarktídy. Tento jav odborníci označujú ako globálne izostatické vyrovnanie (Global Isostatic Adjustment-GIA), niekedy aj ľadovcové izostatické vyrovnanie alebo kontinentálny zdvih. Tento jav ovplyvňuje aj zmenu tvaru planéty, a to opätovne do tvaru s menším sploštením.
Špičkové zariadenie pribudlo na univerzite vďaka podpore z Operačného programu Výskum a vývoj a jeho hodnota je 405.996 eur.
